Bude to desaťboj

Autor: Nina Erneker | 25.2.2021 o 13:30 | Karma článku: 2,28 | Prečítané:  237x

Alebo o tom, čo, ako a prečo by sme potrebovali postaviť, ak uvažujeme o novom kongresovom centre v Bratislave. 

Veľa inšpirácie, dobrej energie a nápadov čerpám v poslednej dobe s rozhovorov. Aj keď sa nemôžeme vidieť naživo, aspoň takto virtuálne debatujeme o všetkom možnom i nemožnom. Každý deň zavolám jednému z bývalých kolegov, jednému kamošovi a niekomu z rodiny.

Najviac ma bavia rozhovory o „mojom“ odvetví. Každý, s kým som doteraz hovorila, je síce nešťastný zo súčasného stavu, ale spoločným menovateľom je stále akýsi mierny a nemiznúci optimizmus. Vždy sa na konci rozhovoru zhodneme na tom, že po pandémii to bude síce iné, ale môže to byť dobré. Ak urobíme to či ono a možno aj lepšie.

Včera som diskutovala s človekom, ktorého názory si veľmi vážim, má britký anglický humor a okrem toho desaťročia skúseností z kongresovej branže. Nasmiali sme sa, keď mi rozprával zážitky z hipsterských hotelov v Škandinávii, kde našiel priamo vedľa postele v izbe vaňu, záchodovú misu a vedľa nej elektrickú gitaru s reproduktormi a zosilňovačom :). Bavili sme sa aj o tom, ako sa hotely niekedy až nasilu snažia byť určený pre jednu vyhranenú skupinu zákazníkov, a ako mu to vo väčšine prípadov uľahčuje biznis.

Prišla reč aj na kongresové centrum, ktoré sa v médiách skloňuje už pár mesiacov (vlastne už je to vyše roka). Zhodli sme sa na tom, že v prípade kongresového centra, alebo kongresovo – kultúrneho, o akom sa hovorí v zámere vlády, by mala byť stratégia presne opačná ako pre hotely. A teda že ak pre hotel je lepšie cieliť úzku cieľovú skupinu, napr. rodiny s deťmi, alebo biznis klientelu, kongresové centrum by malo byť skôr niečo ako desaťbojár.

Toto prirovnanie ma natoľko zaujalo, že som ho rozviedla bližšie.

Čo teda vystihuje desaťbojárov? V prvom rade všestrannosť. Musia vedieť behať rýchlo aj pomaly keď bežia dlhé trate, skákať vysoko i ďaleko, preskakovať prekážky a hádzať všetkým možným. Nemusia mať výkon v jednej disciplíne ako Bolt alebo Bubka, ale musia byť dobrý až výborný vo všetkých disciplínach aby im to stačilo na medailu.

A presne takto by som postupovala aj v prípade kongresového a kultúrneho centra. Keď sa na to pozrieme z pohľadu cieľovej skupiny, tá potrebuje nasledovné:

  • Urbanistické a architektonické riešenie sú určite dôležité, ale kongresové centrum nie je opera v Sydney, nemusí byť nutne výkladnou skriňou daného štátu či mesta. Na druhej strane, zahraniční delegáti kongresu by si aj touto formou mali odniesť domov názor na hostiteľskú krajinu. Skrátka, forma by mala byť podriadená obsahu a funkčnosti. Ak štát nemá iné výkladné skrine, môže sa ním stať aj kongresové centrum, avšak obávam sa, že len kvôli peknej fasáde nikto viac peňazí za prenájom nezaplatí.
  • Časy pasívneho počúvania sú pomaly za nami, teraz sa nosí interaktivita a hybridné mítingy. Rozhodujúci je čas. Ak odrátane od času stráveného na kongrese prestávky, ostane nám čistý čas na prednášky v trvaní cca 6 hodín, ak by sme teda mali jednu sálu tak máme cca 12 prednášok po 30 minút. V tomto nastavení je to teda 36 prednášok za tri dni kongresu. Odborná problematika je však ďaleko širšia a nie každého zaujíma všetko, preto sa program delí na čiastkové témy, ktoré sa prezentujú v separátnych menších sálach (tzv. break-out rooms). Ak je ich máme napr. 5 vrátane tej veľkej, na kongrese môže odznieť 180 prednášok, ak 10, tak 360 prednášok...
  • Kongresoví usporiadatelia majú teda radi variabilitu a veľký počet menších sál. Zároveň však potrebujú veľké auditórium pre všetkých naraz na slávnostné ceremoniály, alebo odovzdávania cien, potrebujú teda aj sálu pre všetkých naraz. Odpoveďou je variabilita, dômyselné technické riešenia a moderné technológie. Napr. v Lausanne majú v kongresovom centre úžasný hydraulický systém, ktorý sa dá zložiť a rozložiť v priebehu minút.
  • Kongresovo kultúrne centrum nemusí mať špičkovú koncertnú sálu ako Elbphilharmonie v Hamburgu s najmodernejšou akustikou, ale mal by sa tu dať usporiadať koncert na veľmi dobrej úrovni.  
  • Nemusí byť priamo ani výstavným komplexom, ale malo by poskytovať možnosť usporiadať sprievodnú výstavu či prezentáciu partnerov kongresu bez toho, aby sa tým zničila efektná kamenná podlaha alebo obloženie stien z drahých materiálov. A stále musí zostať dosť miesta na pre-function area, teda priestoru, kde sa konajú prestávky a coffee breaky a kde prebieha networking.
  • Centrum by sa malo dať využiť aj na bankety a gala podujatia, nemusí však oplývať štukovým stropom a krištáľovými lustrami, stačí aby to vyzeralo dobre a dalo sa to efektne nasvietiť a nadekorovať a po akcii rýchlo uviesť do pôvodného stavu. Navyše, interiér by nemal byť príliš dominantný, aby sa dal obrandovať podľa predstáv klienta.
  • Stravovanie musí byť na úrovni, ale zároveň rýchle a efektívne. Nepotrebujete teda a la carte  reštauráciu známeho šéfkuchára, ale skôr niečo ako „luxusný bufet“. Rýchle, ale kvalitné, zdravé a dobre vyzerajúce jedlo. A čo určite nebude fungovať sú foodtrucky, kde personál  niekoľko minút šperkuje k dokonalosti váš vegánsky bezlepkový burger. Potrebujete skrátka dostatočne veľké a dobré zázemie pre caterera so skúsenosťami. O stravovaní na kongresoch asi napíšem samostatný blog.

 

Kongresové a kultúrne centrum potrebujeme ako soľ, pretože rozvoj tejto branže prináša veľa benefitov pre krajinu i jej obyvateľov. Je skvelé, že sa o tom práve teraz vedú odborné diskusie. Bolo by však skvelé aj to, ak by sa nám podarilo postaviť účelné a predajné miesto pre kongresy, kultúru a výstavy, ktoré bude slúžiť viac než len jednu generáciu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Megalomanské projekty

Príbeh o tom, ako sa z Bratislavy takmer stalo európske Las Vegas

Metropolis zapadol prachom.

Dnes píše Matúš Ritomský

Dovoľme si hovoriť o konci pandémie

Na prekonanie poslednej fázy pandémie potrebujeme rozumný optimizmus.


Už ste čítali?