Čo má Dúbravčan z kongresov a z cestovného ruchu?

Autor: Nina Erneker | 15.4.2021 o 10:25 | (upravené 16.4.2021 o 17:23) Karma článku: 1,90 | Prečítané:  534x

Hovorí sa, že si máme dávať pozor na to, čo si želáme, lebo sa nám to môže splniť. Mne sa svojho času splnil profesijný sen, keď som dostala možnosť pracovať na projekte tvorby brandu Bratislavy ako kongresovej destinácie.

Na papieri to vyzeralo všetko super. Zabehnutá oblastná organizácia cestovného ruchu s novým vedením, jasne daný rozpočet, spolupráca s poprednými konzultantami zo zahraničia a (miestami) nadšená komunita v rámci odvetvia.  Navyše, téma ako taká bola svojím spôsobom „pole neorané“, na ktorom je síce kopec práce, ale aj možnosť robiť veci inak, nanovo, po svojom.

Ak by som mala prirovnať svojich skoro päť rokov práce na tomto projekte k stavbe domu, tak prvý rok sme v podstate iba riešili, aký dom vlastne chceme postaviť a kreslili plány. Potom sme zháňali stavebné povolenia, začali hĺbiť jamu a stavať základy. Tretí rok sa podarilo postaviť obvodové múry a priečky, začalo sa so strechou, štvrtý rok sme zistili, že ten dom nikoho nezaujíma a piaty rok prišla pandémia.

V rámci svojej „kariéry“ vo verejnej správe, teda technicky v neziskovke, ktorá má na starosti propagáciu Bratislavy na zahraničných trhoch, som pracovala s obrovským množstvom záujmových skupín, nazvime ich stakeholdri. Zámerne teraz nepíšem o cieľovej skupine, teda o prijímateľoch marketingových správ a potenciálnych klientoch, ale o všetkých tých, ktorí majú „čo povedať“ do toho, akým spôsobom sa má robiť marketing mesta.

Je ich minimálne týchto päť skupín:

  • V prvom rade osemčlenné predstavenstvo organizácie, podľa stanov teda štyria profesionáli z odvetvia, traja zástupcovia mesta a jeden predseda predstavenstva, ktorý je zároveň zamestnancom magistrátu.
  • Potom tu máme členskú základňu, t.j. asi 70-80 najrôznejších subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu, od hotelov, cez incomingové cestovky, sprievodcov, až po múzeá, galérie a zoologickú záhradu. Títo všetci tvoria Valné zhromaždenie, teda hlavne schvaľujú rozpočet a plán aktivít.
  • Dôležitá súčasť systému je Ministerstvo dopravy a výstavby, teda inštitúcia, ktorá zo zákona prideľuje oblastným organizáciách zdroje na marketingové aktivity a „stráži“ účel vynaložených prostriedkov. Stručne povedané, kontroluje skôr formu ako obsah. Táto kompetencia by mala teraz prejsť na novú agentúru Slovakia Travel.
  • Dôležitou a často opomínanou skupinou je akademická a vedecká obec plus časť podnikateľského sektora, skrátka všetci tí, ktorí sa pohybujú v odborných lokálnych či medzinárodných asociáciách a mohli by destinácii svojim lobingom pomôcť získať kongres.
  • V neposlednom rade je tu komunál, čiže mesto Bratislava a Bratislavský región, teda komunálni poslanci (mestských častí, mesta, obcí v župe a župy), starostovia mestských častí a obcí, magistrát, primátor Bratislavy a jeho kancelária, krajská organizácia cestovného ruchu, primátori miest v župe, župan a župa. Mesto má podľa zákona právo (a nie povinnosť) financovať v rámci podpory cestovného ruchu operatívne náklady oblastných organizácií, teda mzdy, prenájmy priestorov a pod.

Asi chápete, kam tým mierim. Toto portfólio stakeholdrov a kombinácia častokrát protichodných kompetencií, záujmov, názorov, príkazov a usmernení je čistá psychiatria. To je ako keby ste boli reklamná agentúra a máte klienta, ktorý má cieľovku v zahraničí, ale z každý z vašich „tristo“ stakeholdrov má iný názor na to, ako ju máte oslovovať, a častokrát aj spochybňuje to, kto tá vaša cieľovka vlastne je. A to už ani nehovorím o tom, že drvivá väčšina z nich vôbec nerozumie odvetviu a tým pádom ani obsahu.

Aha, a skoro som zabudla na to, že narábate s verejnými zdrojmi, čo znamená, že každú vec riešite procesmi verejného obstarávania, od nákupu kancelárskeho papiera až po odborné médiá v zahraničí.

Prečo to píšem? Tento blog nie je kritikou systému, ani lamentáciou nad nefunkčnými vzťahmi v cestovnom ruchu a v Business Meetings. Nepíšem to ani preto, aby som poukazovala na náročnú prácu ľudí v destinačnom marketingu a na tie neviditeľné úspechy, ktoré sa im napriek systému občas podaria. Rada by som sa zamerala na spoluprácu a vytváranie synergií. Každá skupina stakeholdrov má totiž svoju nezastupiteľnú rolu a úlohu v tomto súkolí. Popísať všetkých päť je nad rámec tohto článku, začnime teda komunálnou rovinou.

Každé 4 roky sa zmení (resp. môže sa zmeniť) primátor a župan. V realite to znamená, že takmer každé dva roky máte iného župana alebo primátora ( a okrem toho aj iného ministra a štátnych tajomníkov :). To tiež znamená, že ak chcete robiť nadčasové a dlhodobé strategické aktivity v Business Meetings, (ale aj v klasickom cestovnom ruchu), mali by ste každé dva roky informovať a presvedčiť primátora / župana / starostov a väčšinu poslancov  o benefitoch vlastnej práce.

A tu sa dostávame na koreň veci. Čo má z Business Meetings a z cestovného ruchu komunál? Prečo by mesto, obce či župu mali zaujímať kongresy? Veď turisti či delegáti nie sú voliči a často sa ku mne dostávali aj také názory, že sú ako holuby, ktoré znečisťujú sochy a budovy a mesto to musí na vlastné náklady čistiť. Alebo že veď na cestovnom ruchu a kongresoch zarábajú podnikatelia, nech si to riešia sami. Veď dane (hlavne DPH) z toho má štát, u nás zostanú len „drobné“ vo forme mestskej dane za ubytovanie a prípadné poplatky za prenájom priestoru.

No, až také drobné to nie sú, v roku 2019 bol výber dane za ubytovanie v Bratislave na úrovni 4,738 milióna Eur, v roku 2017 dokonca 4,958, teda skoro 5 miliónov Eur. Ale áno, je pravdou, že väčšina daňových príjmov z turizmu končí v štátnom rozpočte a teda mal by to byť hlavne štát, ktorý investuje do brandingu krajiny či jej jednotlivých destinácií, do strategických nástrojov na jeho tvorbu a do propagácie krajiny v zahraničí.

Na druhej strane, aktivity mesta či župy by mali mať rovnako veľký, ak nie dokonca väčší vplyv a synergický efekt pre vytváranie brandu destinácie. Napríklad, ak by malo mesto zadefinovaný strategický prístup k návštevníkom ako takým, teda k jednodňovým výletníkom, rodinným návštevám, športovým fanúšikom či účastníkom kultúrnych podujatí z iných miest a krajín, k  obchodným cestujúcim, študentom, turistom či kongresovým delegátom, je tu obrovský priestor pre spoločnú tvorbu brandu mesta.

O väčšine benefitov Business Meetings pre mesto som už písala. Okrem zamestnanosti, znalostnej ekonomiky a kvality služieb je hlavným a kľúčovým dôvodom, prečo by mali kongresy mesto i župu zaujímať, je však reputácia. Vrátane reputácie ich hlavných predstaviteľov. Viete, ako získala Nitra v roku 2016 svetový kongres Esperanta s 1400 účastníkmi? Vtedajší primátor Nitry sa pre túto myšlienku tak nadchol, že sa osobne pridal k tímu, ktorý realizoval kandidatúru, naučil sa prezentáciu mesta v Esperante a osobne je odrecitoval pred výborom kongresu. Dostali to :).

Skrátka, moja skúsenosť s verejnou správou by bola na knihu, ale s odstupom času prevládajú pozitívne dojmy. Stretla som totiž veľa skúsených, zapálených, ochotných a pracovitých ľudí, ktorí išli svoju „míľu navyše“ aby ukázali Bratislavu a župu svetu v tom najlepšom svetle. Nejde teda (až tak) o systémy, nariadenia a kompetencie, zázraky sa robiť dajú a poctivá práca sa vždy vyplatí. O tom som presvedčená. A ak sa nám podarí postaviť aj nové účelové kongresové centrum, zázraky sa budú dať robiť na dennom poriadku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?