Do finále? Kedy a kto vyštartoval?

Autor: Nina Erneker | 10.5.2021 o 16:07 | Karma článku: 3,06 | Prečítané:  379x

 Minulý pondelok bol zverejnený obsiahly článok Tomáša Vašutu, ktorý detailne spracúva tému výberu dodávateľa nového národného kultúrno-kongresového centra (NKKC). 

Celý týždeň sledujem diskusiu a zvažujem, či sa vôbec zapojiť do debaty, väčšina komentárov sa mi totiž ako odborníkovi číta dosť ťažko. Nakoniec som sa rozhodla napísať k tomu tento kratší článok.

Tomáš Vašuta sa v príspevku kriticky venuje „procesu výberu, ktorého cieľom je vytvoriť v hlavnom meste Slovenska centrum pre spoločenské a kultúrne akcie”. Proces vraj ide do finále.

Hovorím si, do finále??? Veď sa ešte ani nezačala diskusia! Nevravím o diskusii pod článkom. Myslím odbornú diskusiu. Od februára sa na to snažím upozorňovať vo svojich článkoch.
OK, ja viem, som len “malá ryba”, niekto z davu. Ale robím s medzinárodnými podujatiami skoro celý pracovný život. Moje nadšenie pre odvetvie je súčasťou mojej práce, ale aj moje hobby. Možno z týchto riadkov bude cítiť trochu frustrácie, ale vravím si, no a čo. Sme ľudia a máme občas aj takéto pocity.

Čo ma na tom celom teda tak veľmi udivuje?

Autor vo svojich článkoch píše aj o rôznych špekuláciách, no mňa zaráža iný fakt. Celý proces výberu lokality NKKC je akosi zvláštne „otočený“. Nemala by byť najprv vybraná najvhodnejšia lokalita a až potom dodávateľ? A čo takto verejná architektonická súťaž na Národné kultúrno-kongresové centrum?

Tento týždeň som bola poctená možnosťou diskutovať s jedným z popredných architektov Slovenska, pánom Ing. Arch. Martinom Kusým. Bavili sme sa o viacerých témach, snažím sa totiž urobiť si názor na veci, ktorým nerozumiem a to ideálne prostredníctvom tých najlepších v obore.

Nebudem predstierať, že ma nezaujala téma Istropolis a iniciatíva za jeho záchranu. Píše sa o tom pomerne veľa, nevedela som to však stále úplne objektívne vyhodnotiť. Na jednej strane architekti, historici, pamiatkari a iná odborná verejnosť, na druhej strane developerom prezentované fakty a súčasný schátraný objekt. Veľa argumentov pre aj proti.

Nakoniec ma však v rozhovore zaujalo niečo celkom iné. Pán architekt mi totiž rozprával, ako to bolo s výberom lokality na novú budovu Slovenského národného divadla za čias bývalého Československa.

V čom bol tento proces zaujímavý? Zhrniem to v pár bodoch:

  • lokáciu pre budovu SND vyberalo mesto Bratislava spomedzi cca 15!!! možných lokalít
  • výberu predchádzali roky odborných diskusií
  • finálny výber lokality urobil tím Útvaru hlavného architekta mesta Bratislava
  • v roku 1979 bola vyhlásená verejná architektonická súťaž, prihlásilo sa 56 projektov!!! z celého Československa
  • súčasťou architektonického návrhu malo byť aj riešenie priľahlej zóny okolo SND
  • SND sa stavalo na verejnom pozemku, ten aktuálne patrí Ministerstvu kultúry SR
  • architektonickú súťaž vyhlasovalo vtedajšie ministerstvo kultúry, resp. jeho Projektový ústav (také niečo už dnes nemáme, v tomto prípade bohužiaľ)
  • zadanie architektonickej súťaže malo niekoľko desiatok strán, v ktorom boli tak presné detaily, ako je počet jednotlivých sál a počet stoličiek v každej z nich či výmera vrátnikovej „kancelárie“. Bez srandy. Štát absolútne presne zadefinoval, čo potrebuje v divadle mať.
  • celé zadanie sa realizovalo v súčinnosti projektantov, architektov, predstaviteľov kultúrnej obce a zástupcov útvaru hlavného architekta mesta Bratislava.

Prečo o tom píšem? Pretože v porovnaní s predošlým príkladom, aj keď extrémnym, súčasný proces výberu lokality NKKC vyzerá tak, že štát ide vynaložiť 60M na NIEČO, o čom vlastne vôbec nevie načo mu to bude, ako by to malo vyzerať, kde to bude postavené a ako sa tam dá dostať.

minulom článku som písala o tom, ktoré inštitúcie by mali byť súčinné pri tomto významnom projekte. Minimálne by to však malo zaujímať rezorty financií a dopravy. A malo by ich to zaujímať teraz, pretože ak ideme „do finále“ a občianske združenie zúži výber lokality na jeden projekt, ktorýkoľvek nakoniec vyberie, bude štát rozhodovať iba vo forme jednotky a nuly. To je síce v podstate jednoduché rozhodnutie. Avšak v kontexte tak komplexnej témy, akým je postavenie nového národného kultúrno-kongresového centra by sa ľahko mohlo stať, že rozhodovací proces štátu bude vyzerať takto:

Postavíme „nejaké“ kongresové centrum, alebo žiadne?

Slovensko a jeho hlavné mesto by malo mať „poriadne“ kongresové centrum. O tom, že si treba dať pozor na kompromisné riešenia a nestavať tzv. mačkopsy som už písala..

Kongres má totiž diametrálne odlišné požiadavky ako kultúra. Koncert v kongresovom centre sa dá spraviť bez problémov, no kongres v koncertnej sále až taký bezproblémový nie je

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Biznis skokanom vlaňajška je dodávateľ testov z Trnavy. Zisk mu vzrástol 117-násobne

Spoločnosti Eurolab Lambda niekto požičal pol milióna eur.


Už ste čítali?